Sektor ICT z veľkej časti pozostáva z práce, ktorú možno rozdeliť na rozpoznateľné kroky: písanie kódu podľa špecifikácie, testovanie voči stanoveným kritériám, udržiavanie dokumentácie, triedenie ticketov, konfigurácia infraštruktúry, zostavovanie správ. Popri tom stojí práca, ktorú naopak nemožno zachytiť v krokoch: architektonické rozhodnutie, ktoré bude platiť roky, klient, ktorý popisuje problém, aký ešte nikto nevyriešil, tím, ktorý musí zvážiť termín oproti požiadavke na kvalitu. Oba druhy práce sa nachádzajú v tých istých funkciách, často u tej istej osoby v ten istý deň.
Táto zmes určuje, prečo tu AI neprichádza ako projekt, ale ako plazivý posun. Časť práce bola vždy pracovne náročná bez toho, aby bola zložitá: prevod kódu z jedného jazyka do druhého, generovanie testovacích skriptov, prehľadávanie logov podľa známeho vzoru. Akonáhle AI túto časť úplne alebo čiastočne prevezme, na stratégii na papieri sa nič nezmení — plán rozvoja, prísľub voči klientovi, úroveň služieb zostávajú nezmenené — no predpoklad, ktorý bol pod tým, konkrétne koľko ľudí a hodín je potrebných na splnenie tohto prísľubu, už automaticky neplatí.
Čo sa v ICT deje, sa nedá zhrnúť ako "AI nahrádza programátorov". Práca sa delí na tri kategórie, ktoré prechádzajú takmer každou funkciou. Niektoré úlohy dokáže AI vykonávať samostatne: generovanie štruktúrovaného kódu, prevody medzi systémami, opakovateľné testy. Iné úlohy prebiehajú čiastočne: AI predloží návrh — zmenu kódu, odhad rizika, zhrnutie incidentu — a človek ho schváli alebo zamietne, s dôvodom, ktorý je zaznamenaný. A tretia kategória zostáva ľudskou prácou: rozhovor s klientom o tom, čo vlastne mieni, rozhodnutie, či systém nasadiť do produkcie alebo nie, zodpovednosť za to, čo sa pokazí.
Rozdelenie medzi týmito tromi nie je pevné. Vo firme s množstvom zastaraných systémov a málo štandardizovanou dokumentáciou je podiel tretej kategórie vyšší než vo firme s modernou, dobre zdokumentovanou infraštruktúrou. V tíme, ktorý má dohľad zabudovaný ako pevnú súčasť procesu — niekto skutočne posudzuje návrhy AI, nielen ich preklikáva — sa viac práce presúva do druhej kategórie bez straty kvality. V tíme bez takéhoto dohľadu zostáva AI obmedzená na jednotlivé experimenty a mení sa málo, aj keď je technológia dostupná.
Dôvod, prečo sa to týka riaditeľského stola a nielen IT oddelenia, je ten, že stratégie v tomto sektore často stoja na predpoklade o kapacite: koľko vývojárskej kapacity je potrebných na splnenie plánu rozvoja, koľko kapacity podpory na udržanie úrovne služieb, koľko času seniorov na zaškolenie juniorov. Ak AI prevezme časť práce v prvej alebo druhej kategórii, mení sa množstvo uvoľnených hodín a kapacity vyjadrenej vo forme fte — nie o pevné percento, to závisí od systémov, disciplíny v procese a miery dohľadu, ale smer posunu je istý.
Strategická otázka teda nie je, či AI preberá prácu, ale či plán ešte vychádza zo starého rozdelenia. Plán rozvoja, ktorý počíta s pevnou vývojárskou kapacitou, cenový model, ktorý vychádza z pevného počtu hodín podpory na klienta, vzdelávací program postavený na predpoklade, že junior práca zostáva rovnaká — to všetko sú predpoklady, ktoré môžu týmto posunom bez ohlásenia zaniknúť. Nikto ich formálne nestiahne; jednoducho zostávajú v pláne, zatiaľ čo skutočnosť pod nimi sa mení. To je iný vzor než napríklad vo finančných službách, kde tempo automatizácie čiastočne určuje regulácia, alebo v stavebníctve, kde fyzická realizácia stanovuje inú hranicu toho, čo AI dokáže prevziať. V ICT je hranica často menej fyzická a menej právna, a preto sa dá rýchlejšie posunúť — čo riziko tichého zastarania predpokladu skôr zväčšuje než zmenšuje.
Dve firmy v tom istom podsektore môžu byť na tom veľmi rozdielne, a tento rozdiel len zriedka spočíva v dostupnosti nástrojov AI — tie sú prístupné obom. Spočíva v tom, či existuje funkčný mechanizmus dohľadu, ktorý posudzuje výsledky AI so zaznamenaným dôvodom, či sú dokumentácia a systémy v poriadku, aby s nimi AI mohla niečo urobiť, a či vedenie nechalo nedávno preveriť predpoklady pod stratégiou voči tomu, čo sa už prevádzkovo zmenilo. Firmy bez tohto posledného riadia stratégiu, ktorá na papieri stále sedí, zatiaľ čo predpoklad o kapacite za ňou už dávno zaostal.
Tento posun sa týka aj otázky, kto by mal pri takomto preverovaní sedieť pri stole — nielen vedenie, ale aj ľudia, ktorí skutočne vidia, ako sa práca mení, ako je opísané v prehľade, kto by sa mal zúčastniť na revízii stratégie. Pokiaľ sa tento posun týka rozhodnutí o personáli, platia preň vlastné zákonné požiadavky; táto stránka sa zaoberá stratégiou, nie týmito rozhodnutiami.
Na základnú otázku — ktorú prácu v tejto firme dokáže AI skutočne prevziať, ktorú čiastočne a ktorá zostáva ľudskou prácou — odpovedá pracovná analýza od FTE TO AI po jednotlivých úlohách, namiesto odhadu za celý sektor. Pred touto analýzou existuje menší krok: bezplatná kontrola predpokladov, krátke kolo, v ktorom pomenujete svoje najdôležitejšie strategické predpoklady a pri každom uvidíte, kedy bol naposledy skutočne potvrdený. Tým sa ukáže, ktoré predpoklady stále pevne stoja a ktoré sa potichu začali posúvať. Kompletná strategická skúška odolnosti, s pohľadom zvonka popri vlastnom náhľade vedenia, sa pripravuje.
Stel uw vraag. Vaak zit de echte vraag een laag dieper — daar mag ik naar vragen.
Answers come from this site’s knowledge base. Not tailored advice, and not a scan of your company.